Buddhism Asian SEA Story

The Expansion of Buddhism in SEA!๐Ÿงก
The rise of Buddhism occurred just after the end of the later Vedic period of Indian history (ca. 1000 BCโ€“550 BC). According to tradition, its founder, the Buddha Siddhartha Gautama, was born in the Lumbini park near Kapilavastu, in the sixth/fifth century BC.
By the second century AD, there was a major development within Buddhism. There arose a general need for representation of the Buddha in human form. A division in the faith occurred with the creation of two sects: the Mahayana and the Hinayana.
Mahayana Buddhism believed in the elevation of the Buddha to the status of a god. They also permitted the representation of the Buddha as a human being. The rules governing the monastic orders were relaxed. However, in the early phase of the schism, the Mahayana remained the minority.
Hinayana Buddhism believed in upholding the traditional values of the Buddha based upon his teaching.
By 250 BC, Buddhism had spread to Sri Lanka. Later, the Mahayana sect became popular. It is this school which spread to south-east Asia and China.
In the sixth century AD, Mahayana Buddhism spread to Cambodia. It was introduced by merchants who conducted trade with the country. Mahayana Buddhism spread to Thailand in the fourth century AD and to China in about 50AD.

Credit to Asian SEA Story.

MIZO ๐Ÿ‘‰ SEA-a Buddhism a lo zau zel dan!๐Ÿงก
Buddhism lo chhuahna hi India chanchina Vedic hun hnuhnung zawk (ca. 1000 BCโ€“550 BC) tawp hnu lawkah a thleng a ni. Thuthlung hluiah chuan a dintu Buddha Siddhartha Gautama hi Kapilavastu bula Lumbini park-ah a piang a, BC kum zabi rukna/nga-naah a piang a ni.
Kum zabi hnihna AD velah chuan Buddhism chhungah hmasawnna lian tak a awm a. Mihring anga Buddha aiawh tura mamawhna tlangpui a lo chhuak ta a ni. Rinna lama inthenna chu pawl pahnih siam a nih avangin a thleng a, chungte chu Mahayana leh Hinayana te an ni.
Mahayana Buddhism chuan Buddha chu pathian dinhmunah a chawisang tih an ring a. Buddha chu mihring anga entir pawh an phalsak bawk. Monastic order chungchanga dan siamte chu tihziaawm a ni. Mahse, inthen tirh lamah chuan Mahayana chu minority-ah an la awm reng a ni.
Hinayana Buddhism chuan Buddha-a zirtirna atanga innghatin a hnam nunphung hlutnate chu vawn tlat a ring a.
BC 250 velah chuan Buddhism chu Sri Lanka ramah a darh ta a ni. Nakinah chuan Mahayana pawl chu a lar chho ta hle a. He sikul hi Asia khawchhak lam leh China ramah pawh a darh ta a ni.
Kum zabi rukna AD khan Mahayana Buddhism chu Cambodia ramah a darh ta a. Ram nena sumdawnna kalpui thin sumdawngteโ€™n an rawn luhtir a ni. Mahayana Buddhism hi kum zabi lina AD vel khan Thailand ramah a darh a, kum 50AD vel khan China ramah a darh bawk.

Asian SEA Story atanga lak a ni.


Myanmar ๐Ÿ‡ฒ๐Ÿ‡ฒ ๐Ÿ‘‰ แ€กแ€›แ€พแ€ฑแ€ทแ€แ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€กแ€ฌแ€›แ€พแ€แ€ฝแ€„แ€บ แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ€˜แ€ฌแ€žแ€ฌ แ€•แ€ผแ€”แ€ทแ€บแ€•แ€ฝแ€ฌแ€ธแ€™แ€พแ€ฏ
แ€กแ€ญแ€”แ€นแ€’แ€ญแ€šแ€žแ€™แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€ธแแ€”แ€พแ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€ธแ€•แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€ธแ€แ€ฑแ€’แ€แ€ฑแ€แ€บ (แ€˜แ€ฎแ€…แ€ฎ แแ€แ€แ€ แ€™แ€พ แ…แ…แ€ แ€˜แ€ฎแ€…แ€ฎ) แ€แ€ฝแ€„แ€บ แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ€˜แ€ฌแ€žแ€ฌแ€‘แ€ฝแ€”แ€บแ€ธแ€€แ€ฌแ€ธแ€œแ€ฌแ€แ€ฒแ€ทแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€‘แ€ฏแ€ถแ€ธแ€แ€™แ€บแ€ธแ€…แ€‰แ€บแ€œแ€ฌแ€กแ€› แ€แ€Šแ€บแ€‘แ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€žแ€ฐ แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ€žแ€ญแ€’แ€นแ€“แ€แ€นแ€‘แ€‚แ€ฑแ€ซแ€แ€™แ€žแ€Šแ€บ แ€˜แ€ฎแ€…แ€ฎแ€แ€ผแ€ฑแ€ฌแ€€แ€บแ€›แ€ฌแ€…แ€ฏ/แ€„แ€ซแ€ธแ€›แ€ฌแ€…แ€ฏแ€แ€ฝแ€„แ€บ แ€€แ€•แ€ญแ€œแ€แ€แ€นแ€แ€ฏแ€กแ€”แ€ฎแ€ธ แ€œแ€ฏแ€™แ€นแ€—แ€ญแ€”แ€ฎแ€•แ€”แ€บแ€ธแ€แ€ผแ€ถแŒ แ€–แ€ฝแ€ฌแ€ธแ€™แ€ผแ€„แ€บแ€แ€ฒแ€ทแ€žแ€Šแ€บแ‹
แ€กแ€ฑแ€’แ€ฎ แ€’แ€ฏแ€แ€ญแ€šแ€›แ€ฌแ€…แ€ฏแ€แ€ฝแ€„แ€บ แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ€˜แ€ฌแ€žแ€ฌแ€žแ€Šแ€บ แ€€แ€ผแ€ฎแ€ธแ€€แ€ผแ€ฎแ€ธแ€™แ€ฌแ€ธแ€™แ€ฌแ€ธ แ€‘แ€ฝแ€”แ€บแ€ธแ€€แ€ฌแ€ธแ€œแ€ฌแ€แ€ฒแ€ทแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€œแ€ฐแ€žแ€ฌแ€ธแ€•แ€ฏแ€ถแ€…แ€ถแ€–แ€ผแ€„แ€ทแ€บ แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ€€แ€ญแ€ฏ แ€€แ€ญแ€ฏแ€šแ€บแ€…แ€ฌแ€ธแ€•แ€ผแ€ฏแ€›แ€”แ€บ แ€šแ€ฑแ€˜แ€ฐแ€šแ€ปแ€œแ€ญแ€ฏแ€กแ€•แ€บแ€แ€ปแ€€แ€บแ€แ€…แ€บแ€แ€ฏ แ€•แ€ฑแ€ซแ€บแ€•แ€ฑแ€ซแ€€แ€บแ€œแ€ฌแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€™แ€Ÿแ€ฌแ€šแ€ฌแ€” แ€”แ€พแ€„แ€ทแ€บ แ€Ÿแ€ญแ€”แ€šแ€ฌแ€” แ€Ÿแ€ฐแ แ€‚แ€ญแ€ฏแ€แ€บแ€ธแ€”แ€พแ€…แ€บแ€‚แ€ญแ€ฏแ€แ€บแ€ธ แ€แ€Šแ€บแ€‘แ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€แ€ผแ€„แ€บแ€ธแ€–แ€ผแ€„แ€ทแ€บ แ€šแ€ฏแ€ถแ€€แ€ผแ€Šแ€บแ€แ€ผแ€„แ€บแ€ธ แ€€แ€ฝแ€ฒแ€•แ€ผแ€ฌแ€ธแ€แ€ผแ€„แ€บแ€ธ แ€–แ€ผแ€…แ€บแ€•แ€ฑแ€ซแ€บแ€œแ€ฌแ€žแ€Šแ€บแ‹
แ€™แ€Ÿแ€ฌแ€šแ€ฌแ€”แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ€˜แ€ฌแ€žแ€ฌแ€žแ€Šแ€บ แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ€™แ€ผแ€แ€บแ€…แ€ฝแ€ฌแ€˜แ€ฏแ€›แ€ฌแ€ธแ แ€กแ€†แ€„แ€ทแ€บแ€กแ€แ€”แ€บแ€ธแ€€แ€ญแ€ฏ แ€™แ€ผแ€„แ€ทแ€บแ€แ€„แ€บแ€€แ€ญแ€ฏแ€ธแ€€แ€ฝแ€šแ€บแ€šแ€ฏแ€ถแ€€แ€ผแ€Šแ€บแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€™แ€ผแ€แ€บแ€…แ€ฝแ€ฌแ€˜แ€ฏแ€›แ€ฌแ€ธแ€กแ€ฌแ€ธ แ€œแ€ฐแ€žแ€ฌแ€ธแ€กแ€–แ€ผแ€…แ€บ แ€€แ€ญแ€ฏแ€šแ€บแ€…แ€ฌแ€ธแ€•แ€ผแ€ฏแ€แ€ผแ€„แ€บแ€ธแ€€แ€ญแ€ฏแ€œแ€Šแ€บแ€ธ แ€แ€ฝแ€„แ€ทแ€บแ€•แ€ผแ€ฏแ€แ€ฒแ€ทแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€˜แ€ฏแ€”แ€บแ€ธแ€€แ€ผแ€ฎแ€ธแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ แ€…แ€Šแ€บแ€ธแ€€แ€™แ€บแ€ธแ€แ€ปแ€€แ€บแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€กแ€ฌแ€ธ แ€–แ€ผแ€ฑแ€œแ€ปแ€พแ€ฑแ€ฌแ€ทแ€•แ€ฑแ€ธแ€แ€ฒแ€ทแ€•แ€ซแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€žแ€ญแ€ฏแ€ทแ€žแ€ฑแ€ฌแ€บ แ€กแ€…แ€ฝแ€”แ€บแ€ธแ€›แ€ฑแ€ฌแ€€แ€บแ€แ€ซแ€’แ แ€กแ€…แ€ฑแ€ฌแ€•แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€ธแ€กแ€†แ€„แ€ทแ€บแ€แ€ฝแ€„แ€บ แ€™แ€Ÿแ€ฌแ€šแ€ฌแ€”แ€žแ€Šแ€บ แ€œแ€ฐแ€”แ€Šแ€บแ€ธแ€…แ€ฏแ€žแ€ฌ แ€–แ€ผแ€…แ€บแ€แ€ฒแ€ทแ€žแ€Šแ€บแ‹
แ€Ÿแ€ญแ€”แ€šแ€ฌแ€” แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ€˜แ€ฌแ€žแ€ฌแ€žแ€Šแ€บ แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ แ€แ€›แ€ฌแ€ธแ€แ€ฑแ€ฌแ€บแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€€แ€ญแ€ฏ แ€กแ€แ€ผแ€ฑแ€แ€ถแ แ€›แ€ญแ€ฏแ€ธแ€›แ€ฌแ€แ€”แ€บแ€–แ€ญแ€ฏแ€ธแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€€แ€ญแ€ฏ แ€œแ€€แ€บแ€€แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€‘แ€ฌแ€ธแ€€แ€ฌ แ€€แ€ญแ€ฏแ€ธแ€€แ€ฝแ€šแ€บแ€šแ€ฏแ€ถแ€€แ€ผแ€Šแ€บแ€แ€ฒแ€ทแ€žแ€Šแ€บแ‹
แ€˜แ€ฎแ€…แ€ฎ แ‚แ…แ€ แ€แ€ฝแ€„แ€บ แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ€˜แ€ฌแ€žแ€ฌแ€žแ€Šแ€บ แ€žแ€ฎแ€›แ€ญแ€œแ€„แ€บแ€นแ€€แ€ฌแ€žแ€ญแ€ฏแ€ท แ€•แ€ผแ€”แ€ทแ€บแ€•แ€ฝแ€ฌแ€ธแ€แ€ฒแ€ทแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€”แ€ฑแ€ฌแ€€แ€บแ€•แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€ธแ€แ€ฝแ€„แ€บ แ€™แ€Ÿแ€ฌแ€šแ€ฌแ€”แ€‚แ€ญแ€ฏแ€แ€บแ€ธแ€žแ€Šแ€บ แ€€แ€ปแ€ฑแ€ฌแ€บแ€€แ€ผแ€ฌแ€ธแ€œแ€ฌแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€คแ€€แ€ปแ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€ธแ€žแ€Šแ€บ แ€กแ€›แ€พแ€ฑแ€ทแ€แ€ฑแ€ฌแ€„แ€บ แ€กแ€ฌแ€›แ€พแ€”แ€พแ€„แ€ทแ€บ แ€แ€›แ€ฏแ€แ€บแ€”แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€„แ€ถแ€žแ€ญแ€ฏแ€ท แ€•แ€ผแ€”แ€ทแ€บแ€”แ€พแ€ถแ€ทแ€žแ€ฝแ€ฌแ€ธแ€žแ€ฑแ€ฌ แ€€แ€ปแ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€ธแ€–แ€ผแ€…แ€บแ€žแ€Šแ€บแ‹
แ€กแ€ฑแ€’แ€ฎ แ€แ€ผแ€ฑแ€ฌแ€€แ€บแ€›แ€ฌแ€…แ€ฏแ€แ€ฝแ€„แ€บ แ€™แ€Ÿแ€ฌแ€šแ€ฌแ€” แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ€˜แ€ฌแ€žแ€ฌแ€žแ€Šแ€บ แ€€แ€™แ€นแ€˜แ€ฑแ€ฌแ€’แ€ฎแ€ธแ€šแ€ฌแ€ธแ€žแ€ญแ€ฏแ€ท แ€•แ€ผแ€”แ€ทแ€บแ€•แ€ฝแ€ฌแ€ธแ€แ€ฒแ€ทแ€žแ€Šแ€บแ‹ แŽแ€„แ€บแ€ธแ€€แ€ญแ€ฏ แ€”แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€„แ€ถแ€”แ€พแ€„แ€ทแ€บ แ€€แ€ฏแ€”แ€บแ€žแ€ฝแ€šแ€บแ€™แ€พแ€ฏแ€•แ€ผแ€ฏแ€œแ€ฏแ€•แ€บแ€žแ€ฑแ€ฌ แ€€แ€ฏแ€”แ€บแ€žแ€Šแ€บแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€€ แ€™แ€ญแ€แ€บแ€†แ€€แ€บแ€แ€ฒแ€ทแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€™แ€Ÿแ€ฌแ€šแ€ฌแ€” แ€—แ€ฏแ€’แ€นแ€“แ€˜แ€ฌแ€žแ€ฌแ€žแ€Šแ€บ แ€กแ€ฑแ€’แ€ฎ แ€œแ€ฑแ€ธแ€›แ€ฌแ€…แ€ฏแ€แ€ฝแ€„แ€บ แ€‘แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€ธแ€”แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€„แ€ถแ€žแ€ญแ€ฏแ€ท แ€•แ€ผแ€”แ€ทแ€บแ€”แ€พแ€ถแ€ทแ€แ€ฒแ€ทแ€•แ€ผแ€ฎแ€ธ แ€กแ€ฑแ€’แ€ฎ แ…แ€ แ€แ€”แ€ทแ€บแ€แ€ฝแ€„แ€บ แ€แ€›แ€ฏแ€แ€บแ€•แ€ผแ€Šแ€บแ€žแ€ญแ€ฏแ€ท แ€•แ€ผแ€”แ€ทแ€บแ€•แ€ฝแ€ฌแ€ธแ€แ€ฒแ€ทแ€žแ€Šแ€บแ‹
Credit to Asian SEA Story

Published by Ngron Chin Tribe ( Ngron Chin Miphun )

๐Œ๐ฒ๐š๐ง๐ฆ๐š๐ซ ๐‚๐ก๐ข๐ง ๐’๐ญ๐š๐ญ๐ž ๐๐†๐€๐–๐ tribe ๐“๐š๐ง๐ ๐ญ๐ก๐ฎ ( Ngawn Chin History) ๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐‚๐ก๐ข๐ง ๐ญ๐ซ๐ข๐›๐ž ๐ƒ๐š๐ง๐œ๐ž A.๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐๐ฎ๐ง ๐๐ก๐ฎ๐ง๐  ๐‹๐š๐ฆ ๐“๐ก๐ฎ ๐Ÿ. ๐‚๐จ๐ง ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ. ๐’๐š ๐€๐ข๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ‘. ๐†๐š๐ฅ ๐€๐ข๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ’. ๐Š๐ก๐ฎ๐š๐ง๐  ๐Š๐š๐ข๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ“. ๐‹๐š๐ง๐  ๐‚๐ž๐ฆ ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ”. ๐“๐š ๐•๐ฎ๐ง๐  ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ•. ๐Š๐ก๐ฎ๐š๐ง๐  ๐‚๐š๐ฐ๐ข ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ–. ๐‹๐š๐ข ๐‹๐ž๐ง ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ—. ๐‹๐š๐ฆ ๐Œ๐š๐ง ๐’๐ข๐š๐ฅ ๐‹๐š๐ฐ๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ๐ŸŽ. ๐๐ ๐ฎ๐š ๐“๐š๐ฐ๐ก ๐‹๐š๐ฆ. B.๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐‹๐š ๐Ÿ. ๐ƒ๐ž๐ฎ ๐‹๐š ๐Ÿ. ๐’๐š ๐€๐ข๐ก ๐‹๐š ๐Ÿ‘. ๐Š๐ก๐ฎ๐š๐ง๐  ๐‚๐š๐ฐ๐ข ๐‹๐š ๐Ÿ’. ๐Œ๐ฎ๐š๐ฅ ๐ƒ๐š๐ฐ๐ง ๐‹๐š ๐Ÿ“. ๐๐š๐ฎ ๐€๐ฐ๐ข ๐‹๐š . C. ๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐๐ฎ ๐‹๐ž ๐๐š ๐“๐ž๐ข ๐“๐š๐ง๐  ๐‹๐ž๐ข ๐Œ๐š๐ง ๐ƒ๐š๐ง ๐Ÿ. ๐’๐š๐ฐ๐ง๐  ๐“๐ก๐จ ๐Ÿ. ๐Š๐ก๐ฎ๐š ๐๐ข ๐Ÿ‘. ๐ƒ๐š๐ฐ๐ง๐  ๐’๐š๐ฐ๐ฆ . 4.๐“๐ก๐š๐ฐ๐ฆ ๐™๐ฎ๐ฅ 5.๐๐ ๐š ๐’๐š ๐Š๐ฎ๐š๐ง๐  ๐Š๐ข๐ฅ. D. ๐๐” ๐‹๐„ ๐๐€ ๐“๐„๐ˆ ๐Š๐‡๐”๐€๐‡๐”๐ ๐™๐Ž๐‡ ๐ƒ๐€๐ 1.Mai kum ca in, 2.Simkum tukmaw zokum tuk, 3.Kum phatuk le phatuk ngawl, 4.Sapi luttuk le luttuk ngawl, 5.Meikang umtuk le umtuk ngawl, 6.Mivai um tukle umtuk ngawl, 7.Sakthi umtukle umtuk hawl, 8.Damnak lam phuin zoin na son hamthei haw hi. ************************************************ ๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐‡๐š ๐’๐ข๐š๐ฅ ๐ƒ๐š๐ง Ngawn pulepa te cu, Cong lelam in nunkhua asa mite haw hi. Kumsial danle-Hasial dan cu, Ha13 asial hawten Kum1 tin sialhaw Hi. Phiangkum cu Kum3 veikhat ah phiangkum tin namang haw hi. 1. Canghak ha. 2. Vulcio ha. 3. Vulpi ha. 4. Kaau ha. 5. Tuun ha 6. Tim ha. 7. Mang ha. 8. Cun ha. 9. Tang Ha. 10. Dawnsawm ha. 11. Ngam ha. 12. Zankuah ha. 13. Innsak Ha Lui . Pule patei kumsia dan le hasial dan cu hitih cun hi.

Leave a comment

Design a site like this with WordPress.com
Get started