Burma – Myanmar History

In ancient maps, the name of Myanmar was spelled like this
1561/1580 VERMA (Burma)

(Issued in Rome during the reign of King Bing Naung)
1598 Berma (Burma)

(published in Venice during the reign of King Nanda)
1688 Brema

(Nyang Ran period, Min Ye Kyaw Tin period)
1713 Bramas

(Nyang Ran Period, San Min Dynasty)
1717 Brama

(Nyaongran period, during the reign of the King of the Kingdom)
1806 Burma

(Gonpao era, during the reign of Vadong Min)
1830 Birman

(Konpao period, Sagaing Emperor’s time)
1904 Burma

(Colonial period, British period)
The people of the west end up with the Brahmaputra river and pronounce it Bamar. China and Southeast Asian countries pronounce it Myanmar. Pyu is a characteristic name of Burmese (Myanmar).
The meaning of Pyu is the first, East, There is a meaning in the city.
The country and people east of the Brahmaputra River are called Burma, especially the Indian subcontinent.
Nepal People from Bangladesh According to their language, the countries called people from the east as Pyu.
To their east is Burma, a country called Burma.
Pyu is the name of the Burmese nation and the Burmese brothers.
Kachin itch Chin Burma, Father Arakan It refers to the ruling class, which includes the Karen, and especially the ruling class who use royal letters.
The ancient Burmese dynasty and the country, To people and Those who lived in the city at that time were literate.
The ruling class can be referred to as Pu.
As the east of the Brahmaputra River is called the Burmese region, in the 1st century AD, there was the Varman Dynasty on the east bank of the Brahmaputra River. It is called the physical state. They are yellow skinned people who are different from India.
At one time, Burma was ruled by the Varman (Burma) and Vikrama (Burma) dynasties. The peculiarity is that those kings are called Tadaban (Dutapaumin). (Teacher) Thank you.
I have not been to the Brahmaputra River many times. We are in the province of Athan. Every time I go from New Delhi to the Burma border, I have to cross it by road and rail.
Supplement –
Judson’s English Burmese Dictionary, first published in 1877

Dr. Tint Swe
I give credit
Mizo tawng


Hmanlai map-ah chuan Myanmar hming hi hetiang hian an ziak a
1561/1580 VERMA (Burma)-ah a lo piang a.
(Lal Bing Naung lal lai khan Rome-ah tihchhuah a ni)
1598 Berma (Burma) ah a piang a.

(Lal Nanda lal lai khan Venice-ah tihchhuah a ni)
Kum 1688 khan Brema a ni

(Nyang Ran hunlai, Min Ye Kyaw Tin hunlai)
Kum 1713 khan Bramas a ni

(Nyang Ran hun lai, San Min lalram)
Kum 1717 khan Brama ani

(Nyaongran hunlai, Lalram Lal lal lai)
1806 Burma

(Gonpao hunlai, Vadong Min lal lai)
Kum 1830-ah Birman-a a ni

(Konpao hunlai, Sagaing Lalber hunlai)
1904 Burma ramah a piang
(Colonial hunlai, British hunlai)
Chhim lam mite chuan Brahmaputra luiah an tawp a, Bamar tiin an lam thin.
China leh Southeast Asia ramte chuan Myanmar tiin an lam thin. Pyu hi Burmese (Myanmar) hming ziarang a ni.
Pyu awmzia hi a hmasa ber a ni a,.
Khawchhak, Khawpuiah hian awmzia a awm a. Brahmaputra lui chhak lam ram leh mite chu Burma tia koh an ni a, a bikin India khawmualpuiah an ti a.
Nepal ram a ni Bangladesh atanga lo kalte An tawng ang chuan ram hrang hrangin khawchhak lam atanga lo kalte chu Pyu tiin an ko thin.
An hmar lamah Burma ram a awm a, chu chu Burma ram tih ani.
Pyu tih hi Burma hnam leh Burma unau hming a ni. Kachin leh Chin tih a ni Khabe Burma ram, 1999 a ni.
Pa Arakan chuan Roreltu pawl a kawk a, chutah chuan Karen-ho pawh an tel a, a bik takin lal lehkha hmang roreltu pawl a kawk a ni.
Hmanlai Burma lalram leh ram, . Mite hnenah leh Khatih laia khawpuia chengte chu lehkha lehkha an thiam hle a. Ruling class chu Pu tia sawi theih a ni.
Brahmaputra lui chhak lam chu Burma bial an tih angin, kum zabi 1-na AD vel khan Brahmaputra lui chhak lam kamah Varman Dynasty a awm a. Taksa dinhmun (physical state) an ti a. India ram nena danglam tak, vun sen (yellow skinned) an ni. Hun khat chu Burma ram hi Varman (Burma) leh Vikrama (Burma) lalram ten an awp a. A danglamna chu chu lalte chu Tadaban (Dutapaumin) tia koh an ni. (Zirtirtu) Ka lawm e.
Brahmaputra luiah hian vawi tam tak ka la kal lo. Athan province-ah kan awm a. New Delhi atanga Burma ramri thlenga ka kal apiangin kawngpui leh rel hmangin ka paltlang a ngai thin.
Supplement – 1000 a ni.
Judson-a English Burmese Dictionary, kum 1877-a tihchhuah hmasak ber a ni
Dr. Tint Swe chuan a rawn ti a

Credit ka pe
แ€›แ€พแ€ฑแ€ธแ€แ€ฑแ€แ€บแ€™แ€ผแ€ฑแ€•แ€ฏแ€ถแ€แ€ฝแ€ฑแ€™แ€พแ€ฌแ€™แ€ผแ€”แ€บแ€™แ€ฌแ€”แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€„แ€ถแ€กแ€™แ€Šแ€บแ€€แ€ญแ€ฏแ€’แ€ฎแ€œแ€ญแ€ฏแ€…แ€ฌแ€œแ€ฏแ€ถแ€ธแ€•แ€ฑแ€ซแ€„แ€บแ€ธแ€แ€ฒแ€ทแ€€แ€ผแ€แ€šแ€บ
1561/1580 VERMA (
แ€—แ€›แ€™)
(
แ€˜แ€ฏแ€›แ€„แ€ทแ€บแ€”แ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€™แ€„แ€บแ€ธแ€€แ€ผแ€ฎแ€ธแ€œแ€€แ€บแ€‘แ€€แ€บแŠ แ€›แ€ฑแ€ฌแ€™แ€™แ€ผแ€ญแ€ฏแ€ทแŒ แ€‘แ€ฏแ€แ€บ)
1598 Berma (
แ€—แ€›แ€™)
(
แ€”แ€”แ€นแ€’แ€ฌแ€˜แ€ฏแ€›แ€„แ€บแ€œแ€€แ€บแ€‘แ€€แ€บแŠ แ€—แ€„แ€บแ€ธแ€”แ€…แ€บแ€™แ€ผแ€ญแ€ฏแ€ทแŒ แ€‘แ€ฏแ€แ€บ)
1688 Brema (
แ€—แ€ผแ€ญแ€™)
(
แ€Šแ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€›แ€™แ€บแ€ธแ€แ€ฑแ€แ€บแŠ แ€™แ€„แ€บแ€ธแ€›แ€ฒแ€€แ€ปแ€ฑแ€ฌแ€บแ€‘แ€„แ€บแ€œแ€€แ€บแ€‘แ€€แ€บ)
1713 Bramas (
แ€—แ€ฝแ€™)
(
แ€Šแ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€›แ€™แ€บแ€ธแ€แ€ฑแ€แ€บแŠ แ€…แ€”แ€ฑแ€™แ€„แ€บแ€ธแ€œแ€€แ€บแ€‘แ€€แ€บ)
1717 Brama (
แ€—แ€ฝแ€™)
(
แ€Šแ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€›แ€™แ€บแ€ธแ€แ€ฑแ€แ€บแŠ แ€แ€”แ€„แ€บแ€นแ€‚แ€”แ€ฝแ€ฑแ€™แ€„แ€บแ€ธแ€œแ€€แ€บแ€‘แ€€แ€บ)
1806 Birma (
แ€—แ€ญแ€›แ€™)
(
แ€€แ€ฏแ€”แ€บแ€ธแ€˜แ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€แ€ฑแ€แ€บแŠ แ€—แ€’แ€ฏแ€ถแ€™แ€„แ€บแ€ธแ€œแ€€แ€บแ€‘แ€€แ€บ)
1830 Birman (
แ€—แ€ญแ€›แ€™)
(
แ€€แ€ฏแ€”แ€บแ€ธแ€˜แ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€แ€ฑแ€แ€บแŠ แ€…แ€…แ€บแ€€แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€ธแ€™แ€„แ€บแ€ธแ€œแ€€แ€บแ€‘แ€€แ€บ)
1904 Burma (
แ€—แ€ฏแ€›แ€™)
(
แ€€แ€ญแ€ฏแ€œแ€ญแ€ฏแ€”แ€ฎแ€แ€ฑแ€แ€บแŠ แ€—แ€ผแ€ญแ€แ€ญแ€žแ€ปแ€พแ€œแ€€แ€บแ€‘แ€€แ€บ)
แ€กแ€”แ€ฑแ€ฌแ€€แ€บแ€แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€žแ€ฌแ€ธแ€แ€ญแ€ฏแ€ทแ€€ แ€—แ€ผแ€Ÿแ€นแ€™แ€ฌแ€•แ€ฏแ€แ€ผแ€™แ€ผแ€…แ€บแ€€แ€ญแ€ฏ แ€…แ€ฝแ€ฒแ แ€—แ€™แ€ฌ แ€Ÿแ€ฏ แ€กแ€žแ€ถแ€‘แ€ฝแ€€แ€บแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€แ€›แ€ฏแ€แ€บ แ€”แ€พแ€„แ€ทแ€บ แ€กแ€›แ€พแ€ฑแ€ทแ€แ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€กแ€ฌแ€›แ€พแ€”แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€„แ€ถแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€€ แ€™แ€ผแ€”แ€บแ€™แ€ฌ แ€Ÿแ€ฏ แ€กแ€žแ€ถแ€‘แ€ฝแ€€แ€บแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€•แ€ปแ€ฐ แ€†แ€ญแ€ฏแ€žแ€Šแ€บแ€™แ€พแ€ฌ แ€—แ€™แ€ฌ (แ€™แ€ผแ€”แ€บแ€™แ€ฌ) แ€แ€ญแ€ฏแ€ทแ แ€แ€ญแ€žแ€ฑแ€ž แ€กแ€™แ€Šแ€บแ€–แ€ผแ€…แ€บแ€แ€šแ€บแ‹ แ€•แ€ปแ€ฐ แ แ€กแ€“แ€ญแ€•แ€นแ€•แ€ซแ€šแ€บแ€™แ€พแ€ฌ แ€›แ€พแ€ฑแ€ธแ€ฆแ€ธแ€–แ€ผแ€…แ€บแ€žแ€ฑแ€ฌแŠ แ€กแ€›แ€พแ€ฑแ€ทแ€–แ€ผแ€…แ€บแ€žแ€ฑแ€ฌแŠ แ€™แ€ผแ€ญแ€ฏแ€ทแแ€–แ€ผแ€…แ€บแ€žแ€ฑแ€ฌ แ€Ÿแ€ฐแ แ€กแ€“แ€ญแ€•แ€นแ€•แ€ซแ€šแ€บแ€›แ€พแ€ญแ€แ€šแ€บแ‹ แ€—แ€ผแ€Ÿแ€นแ€™แ€•แ€ฏแ€แ€ผแ€™แ€ผแ€…แ€บแ แ€กแ€›แ€พแ€ฑแ€ทแ€˜แ€€แ€บแ€›แ€พแ€ญ แ€แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€ธแ€•แ€ผแ€Šแ€บแ€”แ€พแ€„แ€ทแ€บ แ€œแ€ฐแ€™แ€ปแ€ญแ€ฏแ€ธแ€€แ€ญแ€ฏ แ€—แ€™แ€ฌ แ€Ÿแ€ฏ แ€แ€ฑแ€ซแ€บแ€žแ€€แ€ฒแ€ทแ€žแ€ญแ€ฏแ€ท แ€กแ€‘แ€ฐแ€ธแ€žแ€–แ€ผแ€„แ€ทแ€บ แ€กแ€ญแ€”แ€นแ€’แ€ญแ€šแ€แ€ญแ€ฏแ€€แ€บแ€„แ€šแ€บแŠ แ€”แ€ฎแ€•แ€ฑแ€ซแŠ แ€˜แ€„แ€บแ€นแ€‚แ€œแ€ฌแ€ธแ€’แ€ฑแ€ทแ€›แ€พแ€บแ€™แ€พ แ€œแ€ฐแ€™แ€ปแ€ญแ€ฏแ€ธแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแŠ แ€แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€ธแ€•แ€ผแ€Šแ€บแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€€ แ€žแ€ฐแ€แ€ญแ€ฏแ€ทแ แ€˜แ€ฌแ€žแ€ฌแ€…แ€€แ€ฌแ€ธแ€กแ€› แ€กแ€›แ€พแ€ฑแ€ทแ€กแ€›แ€•แ€บแ€”แ€ฑแ€žแ€ฐแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€€แ€ญแ€ฏ แ€•แ€ปแ€ฐ แ€Ÿแ€ฏ แ€แ€ฑแ€ซแ€บแ€€แ€ผแ€แ€šแ€บแ‹ แ€žแ€ฐแ€แ€ญแ€ฏแ€ทแ แ€กแ€›แ€พแ€ฑแ€ทแ€กแ€›แ€•แ€บแ€™แ€พแ€ฌ แ€™แ€ผแ€”แ€บแ€™แ€ฌ แ€แ€ฑแ€ซแ€บ แ€—แ€™แ€ฌ แ€”แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€„แ€ถแ€–แ€ผแ€…แ€บแ€แ€šแ€บแ‹ แ€•แ€ปแ€ฐแ€Ÿแ€ฐแ€žแ€Šแ€บ แ€—แ€™แ€ฌแ€”แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€„แ€ถ แ€”แ€พแ€„แ€ทแ€บ แ€—แ€™แ€ฌแ€Šแ€ฎแ€กแ€…แ€บแ€€แ€ญแ€ฏ แ€œแ€ฐแ€™แ€ปแ€ญแ€ฏแ€ธแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€€แ€ญแ€ฏ แ€แ€ฑแ€ซแ€บแ€žแ€ฑแ€ฌ แ€กแ€™แ€Šแ€บแ€–แ€ผแ€…แ€บแ€แ€šแ€บแ‹ แ€€แ€แ€ปแ€„แ€บแŠ แ€€แ€šแ€ฌแ€ธแŠ แ€แ€ปแ€„แ€บแ€ธ แŠ แ€—แ€™แ€ฌแŠ แ€•แ€กแ€ญแ€ฏแ€แ€บแ€ธแŠ แ€›แ€แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแŠ แ€€แ€›แ€„แ€บ แ€แ€ญแ€ฏแ€ทแ€กแ€€แ€ปแ€ฏแ€ถแ€ธแ€แ€„แ€บแ€•แ€ผแ€ฎแ€ธ แ€กแ€‘แ€ฐแ€ธแ€žแ€–แ€ผแ€„แ€ทแ€บ แ€”แ€”แ€บแ€ธแ€žแ€ฏแ€ถแ€ธ แ€•แ€ปแ€ฐแ€…แ€ฌแ€แ€แ€บแ€แ€ฒแ€ท แ€กแ€ฏแ€•แ€บแ€แ€ปแ€ฏแ€•แ€บแ€žแ€ฐ แ€œแ€ฐแ€แ€”แ€บแ€ธแ€…แ€ฌแ€ธแ€€แ€ญแ€ฏ แ€›แ€Šแ€บแ€Šแ€ฝแ€พแ€”แ€บแ€ธแ€•แ€ซแ€แ€šแ€บแ‹
แ€›แ€พแ€ฑแ€ธแ€œแ€ฝแ€”แ€บแ€œแ€ฑแ€•แ€ผแ€ฎแ€ธแ€žแ€ฑแ€ฌ แ€™แ€ผแ€”แ€บแ€™แ€ฌแ€™แ€„แ€บแ€ธแ€™แ€ปแ€ญแ€ฏแ€ธ แ€”แ€พแ€„แ€ทแ€บ แ€แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€ธแ€•แ€ผแ€Šแ€บแŠ แ€œแ€ฐแ€แ€ญแ€ฏแ€ทแ€กแ€ฌแ€ธ แ€•แ€ปแ€ฐ แ€Ÿแ€ฏ แ€œแ€Šแ€บแ€ธแ€€แ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€ธแŠ แ€‘แ€ญแ€ฏแ€แ€ฑแ€แ€บแ€€ แ€™แ€ผแ€ญแ€ฏแ€ทแŒแ€”แ€ฑแ€žแ€ฑแ€ฌ แ€”แ€”แ€บแ€ธแ€žแ€ฏแ€ถแ€ธ แ€•แ€ปแ€ฐแ€…แ€ฌแ€แ€แ€บแ€žแ€ฐแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแŠ แ€กแ€ฏแ€•แ€บแ€แ€ปแ€ฏแ€•แ€บแ€žแ€ฐ แ€œแ€ฐแ€แ€”แ€บแ€ธแ€…แ€ฌแ€ธแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€€แ€ญแ€ฏ แ€•แ€ปแ€ฐแ€Ÿแ€ฏ แ€แ€ฑแ€ซแ€บแ€†แ€ญแ€ฏ แ€›แ€Šแ€บแ€Šแ€ฝแ€พแ€”แ€บแ€ธแ€”แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€•แ€ซแ€แ€šแ€บแ‹
แ€—แ€ผแ€Ÿแ€นแ€™แ€ฌแ€•แ€ฏแ€แ€ผแ€™แ€ผแ€…แ€บ แ€กแ€›แ€พแ€ฑแ€ทแ€˜แ€€แ€บแ€€แ€ญแ€ฏ แ€—แ€™แ€ฌแ€’แ€ฑแ€ž แ€œแ€ญแ€ฏแ€ท แ€แ€ฑแ€ซแ€บแ€€แ€ผแ€žแ€œแ€ญแ€ฏแ€™แ€ปแ€ญแ€ฏแ€ธ แ€กแ€ฑแ€’แ€ฎ แ แ€›แ€ฌแ€…แ€ฏแ€™แ€พแ€ฌ แ€—แ€ผแ€Ÿแ€นแ€™แ€•แ€ฏแ€แ€ผแ€™แ€ผแ€…แ€บ แ€กแ€›แ€พแ€ฑแ€ทแ€˜แ€€แ€บแ€€แ€™แ€บแ€ธแ€™แ€พแ€ฌ Varman Dynasty แ€—แ€›แ€™ แ€™แ€„แ€บแ€ธแ€†แ€€แ€บ แ€›แ€พแ€ญแ€แ€ฒแ€ทแ€•แ€ซแ€แ€šแ€บแ‹ แ€€แ€ฌแ€™แ€›แ€ฐแ€• แ€”แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€„แ€ถแ€แ€ฑแ€ฌแ€บแ€œแ€ญแ€ฏแ€ท แ€แ€ฑแ€ซแ€บแ€•แ€ซแ€แ€šแ€บแ‹ แ€กแ€ญแ€”แ€นแ€’แ€ญแ€šแ€”แ€ฒแ€ท แ€™แ€แ€ฐแ€แ€ฒแ€ท แ€กแ€žแ€ฌแ€ธแ€แ€ซ แ€œแ€ฐแ€™แ€ปแ€ญแ€ฏแ€ธแ€แ€ฝแ€ฑ แ€–แ€ผแ€…แ€บแ€แ€šแ€บแ‹ แ€แ€แ€ปแ€ญแ€”แ€บแ€‘แ€ฒแ€™แ€พแ€ฌ แ€—แ€™แ€ฌแ€•แ€ผแ€Šแ€บแ€™ แ€™แ€พแ€ฌแ€แ€ฑแ€ฌแ€ท Varman แ€—แ€›แ€™(แ€—แ€™แ€ฌ) แ€”แ€ฒแ€ท Vikrama แ€—แ€ญแ€€แ€›แ€™(แ€—แ€™แ€ฌ) แ€™แ€„แ€บแ€ธแ€†แ€€แ€บแ€แ€ญแ€ฏแ€ท แ€กแ€ฏแ€•แ€บแ€…แ€ญแ€ฏแ€ธแ€”แ€ฑแ€แ€ฒแ€ทแ€•แ€ซแ€แ€šแ€บแ‹ แ€‘แ€ฐแ€ธแ€แ€ผแ€ฌแ€ธแ€แ€ปแ€€แ€บแ€€แ€แ€ฑแ€ฌแ€ท แ€กแ€ฒแ€ทแ€’แ€ฎ แ€˜แ€ฏแ€›แ€„แ€บแ€แ€ฝแ€ฑแ€€แ€ญแ€ฏ แ€แ€นแ€’แ€—แ€ถแ€ธ (แ€’แ€ฝแ€แ€นแ€แ€˜แ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€™แ€„แ€บแ€ธ) แ€œแ€ญแ€ฏแ€ท แ€แ€ฑแ€ซแ€บแ€€แ€ผแ€•แ€ซแ€แ€šแ€บแ‹ (แ€†แ€›แ€ฌ แ€™แ€ผแ€„แ€ทแ€บแ€™แ€ผแ€แ€บแ€žแ€ฐ) แ€€แ€ปแ€ฑแ€ธแ€‡แ€ฐแ€ธแ‹
แ€€แ€ปแ€ฝแ€”แ€บแ€แ€ฑแ€ฌแ€บ แ€—แ€ผแ€Ÿแ€นแ€™แ€ฌแ€•แ€ฏแ€แ€ผแ€™แ€ผแ€…แ€บแ€€แ€ญแ€ฏ แ€กแ€€แ€ผแ€ญแ€™แ€บแ€€แ€ผแ€ญแ€™แ€บ แ€›แ€ฑแ€ฌแ€€แ€บแ€แ€ฒแ€ทแ€˜แ€ฐแ€ธแ€•แ€ซแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€€แ€ปแ€ฝแ€”แ€บแ€แ€ฑแ€ฌแ€บแ€แ€ญแ€ฏแ€ทแ€€ แ€กแ€ฌแ€žแ€”แ€บ แ€แ€ฑแ€ซแ€บ แ€กแ€†แ€™แ€บ แ€•แ€ผแ€Šแ€บแ€”แ€šแ€บแ€‘แ€ฒแ€™แ€พแ€ฌแ€›แ€พแ€ญแ€แ€šแ€บแ‹ แ€”แ€šแ€ฐแ€ธแ€’แ€ฑแ€œแ€ฎแ€€แ€”แ€ฑ แ€™แ€ผแ€”แ€บแ€™แ€ฌแ€•แ€ผแ€Šแ€บแ€”แ€šแ€บแ€…แ€•แ€บแ€€แ€ญแ€ฏ แ€€แ€ฌแ€ธแ€œแ€™แ€บแ€ธแ€”แ€ฒแ€ท แ€›แ€‘แ€ฌแ€ธแ€œแ€™แ€บแ€ธแ€€แ€”แ€ฑแ€žแ€ฝแ€ฌแ€ธแ€แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€ธ แ€€แ€ปแ€ฑแ€ฌแ€บแ€–แ€ผแ€แ€บแ€›แ€แ€šแ€บแ‹
แ€–แ€ผแ€Šแ€บแ€ทแ€…แ€ฝแ€€แ€บแ€แ€ปแ€€แ€บ
แแˆแ‡แ‡ แ€แ€ฏแ€”แ€พแ€…แ€บแ€™แ€พแ€ฌ แ€•แ€Œแ€™แ€กแ€€แ€ผแ€ญแ€™แ€บแ€‘แ€ฏแ€แ€บ Judsonโ€™s English Burmese Dictionay แ€กแ€„แ€บแ€นแ€‚แ€œแ€ญแ€แ€บ แ€™แ€ผแ€™แ€นแ€™แ€ฌแ€กแ€˜แ€ญแ€“แ€ฌแ€”แ€บ
แ€’แ€ฑแ€ซแ€€แ€บแ€แ€ฌแ€แ€„แ€บแ€ทแ€†แ€ฝแ€ฑ
Credit
แ€•แ€ฑแ€ธแ€•แ€ซ.

https://youtu.be/56QwJFadWJU?si=CklccaKpPX-iM4Kw

Published by Ngron Chin Tribe ( Ngron Chin Miphun )

๐Œ๐ฒ๐š๐ง๐ฆ๐š๐ซ ๐‚๐ก๐ข๐ง ๐’๐ญ๐š๐ญ๐ž ๐๐†๐€๐–๐ tribe ๐“๐š๐ง๐ ๐ญ๐ก๐ฎ ( Ngawn Chin History) ๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐‚๐ก๐ข๐ง ๐ญ๐ซ๐ข๐›๐ž ๐ƒ๐š๐ง๐œ๐ž A.๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐๐ฎ๐ง ๐๐ก๐ฎ๐ง๐  ๐‹๐š๐ฆ ๐“๐ก๐ฎ ๐Ÿ. ๐‚๐จ๐ง ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ. ๐’๐š ๐€๐ข๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ‘. ๐†๐š๐ฅ ๐€๐ข๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ’. ๐Š๐ก๐ฎ๐š๐ง๐  ๐Š๐š๐ข๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ“. ๐‹๐š๐ง๐  ๐‚๐ž๐ฆ ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ”. ๐“๐š ๐•๐ฎ๐ง๐  ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ•. ๐Š๐ก๐ฎ๐š๐ง๐  ๐‚๐š๐ฐ๐ข ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ–. ๐‹๐š๐ข ๐‹๐ž๐ง ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ—. ๐‹๐š๐ฆ ๐Œ๐š๐ง ๐’๐ข๐š๐ฅ ๐‹๐š๐ฐ๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ๐ŸŽ. ๐๐ ๐ฎ๐š ๐“๐š๐ฐ๐ก ๐‹๐š๐ฆ. B.๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐‹๐š ๐Ÿ. ๐ƒ๐ž๐ฎ ๐‹๐š ๐Ÿ. ๐’๐š ๐€๐ข๐ก ๐‹๐š ๐Ÿ‘. ๐Š๐ก๐ฎ๐š๐ง๐  ๐‚๐š๐ฐ๐ข ๐‹๐š ๐Ÿ’. ๐Œ๐ฎ๐š๐ฅ ๐ƒ๐š๐ฐ๐ง ๐‹๐š ๐Ÿ“. ๐๐š๐ฎ ๐€๐ฐ๐ข ๐‹๐š . C. ๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐๐ฎ ๐‹๐ž ๐๐š ๐“๐ž๐ข ๐“๐š๐ง๐  ๐‹๐ž๐ข ๐Œ๐š๐ง ๐ƒ๐š๐ง ๐Ÿ. ๐’๐š๐ฐ๐ง๐  ๐“๐ก๐จ ๐Ÿ. ๐Š๐ก๐ฎ๐š ๐๐ข ๐Ÿ‘. ๐ƒ๐š๐ฐ๐ง๐  ๐’๐š๐ฐ๐ฆ . 4.๐“๐ก๐š๐ฐ๐ฆ ๐™๐ฎ๐ฅ 5.๐๐ ๐š ๐’๐š ๐Š๐ฎ๐š๐ง๐  ๐Š๐ข๐ฅ. D. ๐๐” ๐‹๐„ ๐๐€ ๐“๐„๐ˆ ๐Š๐‡๐”๐€๐‡๐”๐ ๐™๐Ž๐‡ ๐ƒ๐€๐ 1.Mai kum ca in, 2.Simkum tukmaw zokum tuk, 3.Kum phatuk le phatuk ngawl, 4.Sapi luttuk le luttuk ngawl, 5.Meikang umtuk le umtuk ngawl, 6.Mivai um tukle umtuk ngawl, 7.Sakthi umtukle umtuk hawl, 8.Damnak lam phuin zoin na son hamthei haw hi. ************************************************ ๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐‡๐š ๐’๐ข๐š๐ฅ ๐ƒ๐š๐ง Ngawn pulepa te cu, Cong lelam in nunkhua asa mite haw hi. Kumsial danle-Hasial dan cu, Ha13 asial hawten Kum1 tin sialhaw Hi. Phiangkum cu Kum3 veikhat ah phiangkum tin namang haw hi. 1. Canghak ha. 2. Vulcio ha. 3. Vulpi ha. 4. Kaau ha. 5. Tuun ha 6. Tim ha. 7. Mang ha. 8. Cun ha. 9. Tang Ha. 10. Dawnsawm ha. 11. Ngam ha. 12. Zankuah ha. 13. Innsak Ha Lui . Pule patei kumsia dan le hasial dan cu hitih cun hi.

Leave a comment

Design a site like this with WordPress.com
Get started