Kachin Sakhaw Nunphung

Kachin Dumsa H&S chu a incheina zawng zawng nen
Kachin narrative leh sakhaw nunphung hi kum 1890 chho thleng khan thusawi vek a ni a, chutih lai chuan standardized Jainpho script-a record tum hmasak ber a ni. He culture chhunga mimal thiam ber berte chu Joiwa dumsa puithiam leh thawnthu ziaktute an ni a, thlarau sang tak takte nen darkar tam tak chhung inbiakna an nei thei a, hei hi Namjin Dua-a Mana Festival-a hmuh theih a ni. Green-a hun lai pawh khan joiwa ropui tak hmuh a har a, vawiinah chuan he hriatna nei hi kutdawh tlemte chauh an la awm. Thu lakna: Frontier Photographs atanga lak a ni.


Kachin Dumsa H&S แ แ€กแ€œแ€พแ€†แ€„แ€บแ€™แ€พแ€ฏแ€กแ€ฌแ€ธแ€œแ€ฏแ€ถแ€ธ
แ€€แ€แ€ปแ€„แ€บ แ€‡แ€ฌแ€แ€บแ€€แ€ผแ€ฑแ€ฌแ€„แ€บแ€ธแ€”แ€พแ€„แ€ทแ€บ แ€˜แ€ฌแ€žแ€ฌแ€›แ€ฑแ€ธ แ€šแ€‰แ€บแ€€แ€ปแ€ฑแ€ธแ€™แ€พแ€ฏ แ€žแ€Šแ€บ 1890 แ€แ€ฏแ€”แ€พแ€…แ€บแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธ แ€™แ€แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€™แ€ฎแ€กแ€‘แ€ญ แ€•แ€ซแ€ธแ€…แ€•แ€บแ€™แ€พ แ€œแ€ฏแ€ถแ€ธแ€œแ€ฏแ€ถแ€ธแ€œแ€ปแ€ฌแ€ธแ€œแ€ปแ€ฌแ€ธ แ€–แ€ผแ€…แ€บแ€•แ€ผแ€ฎแ€ธ แŽแ€„แ€บแ€ธแ€€แ€ญแ€ฏ แ€…แ€ถแ€•แ€ผแ€ฏ Jainpho script แ€–แ€ผแ€„แ€ทแ€บ แ€™แ€พแ€แ€บแ€แ€™แ€บแ€ธแ€แ€„แ€บแ€›แ€”แ€บ แ€•แ€‘แ€™แ€†แ€ฏแ€ถแ€ธ แ€€แ€ผแ€ญแ€ฏแ€ธแ€•แ€™แ€บแ€ธ แ€แ€ฒแ€ทแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€คแ€šแ€‰แ€บแ€€แ€ปแ€ฑแ€ธแ€™แ€พแ€ฏแ€กแ€แ€ฝแ€„แ€บแ€ธ แ€กแ€›แ€Šแ€บแ€กแ€แ€ปแ€„แ€บแ€ธแ€กแ€›แ€พแ€ญแ€†แ€ฏแ€ถแ€ธแ€•แ€ฏแ€‚แ€นแ€‚แ€ญแ€ฏแ€œแ€บแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€™แ€พแ€ฌ Namjin Dua แ€แ€ฝแ€„แ€บแ€€แ€ปแ€„แ€บแ€ธแ€•แ€žแ€Šแ€ทแ€บ Mana Festival แ€แ€ฝแ€„แ€บแ€แ€ฝแ€ฑแ€ทแ€™แ€ผแ€„แ€บแ€›แ€žแ€Šแ€ทแ€บแ€กแ€แ€ญแ€ฏแ€„แ€บแ€ธ แ€œแ€ฐแ€™แ€Šแ€บแ€ธ Joiwa แ€˜แ€ฏแ€”แ€บแ€ธแ€€แ€ผแ€ฎแ€ธแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€”แ€พแ€„แ€ทแ€บ แ€•แ€ฏแ€ถแ€•แ€ผแ€„แ€บแ€•แ€ผแ€ฑแ€ฌแ€žแ€ฐแ€™แ€ปแ€ฌแ€ธแ€–แ€ผแ€…แ€บแ€žแ€Šแ€บแ‹ แ€‚แ€›แ€„แ€บแ€ธแ€แ€ฑแ€แ€บแ€™แ€พแ€ฌแ€แ€ฑแ€ฌแ€„แ€บ แ€€แ€ผแ€ฎแ€ธแ€€แ€ปแ€šแ€บแ€แ€™แ€บแ€ธแ€”แ€ฌแ€ธแ€แ€ฒแ€ท joiwa แ€€แ€ญแ€ฏแ€›แ€พแ€ฌแ€แ€ฝแ€ฑแ€ทแ€–แ€ญแ€ฏแ€ท แ€แ€ฒแ€šแ€‰แ€บแ€ธแ€แ€ฒแ€ทแ€•แ€ผแ€ฎแ€ธ แ€’แ€ฎแ€”แ€ฑแ€ทแ€™แ€พแ€ฌแ€แ€ฑแ€ฌแ€ท แ€’แ€ฎแ€กแ€žแ€ญแ€•แ€Šแ€ฌแ€œแ€€แ€บแ€แ€…แ€บแ€†แ€ฏแ€•แ€บแ€…แ€ฌแ€•แ€ฒ แ€€แ€ปแ€”แ€บแ€•แ€ซแ€แ€ฑแ€ฌแ€ทแ€แ€šแ€บแ‹ แ€กแ€›แ€„แ€บแ€ธแ€กแ€™แ€ผแ€…แ€บ- Frontier Photographsแ‹.

Kachin Dumsa H&S in all its decorations
The Kachin narrative and religious culture was entirely oral until the 1890s, when the first attempt was made to record it in a standardized Jainpho script. The most talented individuals within this culture are the black Joiwa priests and storytellers, who can hold hours of conversation with high spirits, as can be seen at the Mana Festival at Namjin Dua. Even in Greenโ€™s day, it was hard to find a great joiwa, and today there are only a handful left with this knowledge. Source: Frontier Photographs.

Published by Ngron Chin Tribe ( Ngron Chin Miphun )

๐Œ๐ฒ๐š๐ง๐ฆ๐š๐ซ ๐‚๐ก๐ข๐ง ๐’๐ญ๐š๐ญ๐ž ๐๐†๐€๐–๐ tribe ๐“๐š๐ง๐ ๐ญ๐ก๐ฎ ( Ngawn Chin History) ๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐‚๐ก๐ข๐ง ๐ญ๐ซ๐ข๐›๐ž ๐ƒ๐š๐ง๐œ๐ž A.๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐๐ฎ๐ง ๐๐ก๐ฎ๐ง๐  ๐‹๐š๐ฆ ๐“๐ก๐ฎ ๐Ÿ. ๐‚๐จ๐ง ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ. ๐’๐š ๐€๐ข๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ‘. ๐†๐š๐ฅ ๐€๐ข๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ’. ๐Š๐ก๐ฎ๐š๐ง๐  ๐Š๐š๐ข๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ“. ๐‹๐š๐ง๐  ๐‚๐ž๐ฆ ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ”. ๐“๐š ๐•๐ฎ๐ง๐  ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ•. ๐Š๐ก๐ฎ๐š๐ง๐  ๐‚๐š๐ฐ๐ข ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ–. ๐‹๐š๐ข ๐‹๐ž๐ง ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ—. ๐‹๐š๐ฆ ๐Œ๐š๐ง ๐’๐ข๐š๐ฅ ๐‹๐š๐ฐ๐ก ๐‹๐š๐ฆ ๐Ÿ๐ŸŽ. ๐๐ ๐ฎ๐š ๐“๐š๐ฐ๐ก ๐‹๐š๐ฆ. B.๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐‹๐š ๐Ÿ. ๐ƒ๐ž๐ฎ ๐‹๐š ๐Ÿ. ๐’๐š ๐€๐ข๐ก ๐‹๐š ๐Ÿ‘. ๐Š๐ก๐ฎ๐š๐ง๐  ๐‚๐š๐ฐ๐ข ๐‹๐š ๐Ÿ’. ๐Œ๐ฎ๐š๐ฅ ๐ƒ๐š๐ฐ๐ง ๐‹๐š ๐Ÿ“. ๐๐š๐ฎ ๐€๐ฐ๐ข ๐‹๐š . C. ๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐๐ฎ ๐‹๐ž ๐๐š ๐“๐ž๐ข ๐“๐š๐ง๐  ๐‹๐ž๐ข ๐Œ๐š๐ง ๐ƒ๐š๐ง ๐Ÿ. ๐’๐š๐ฐ๐ง๐  ๐“๐ก๐จ ๐Ÿ. ๐Š๐ก๐ฎ๐š ๐๐ข ๐Ÿ‘. ๐ƒ๐š๐ฐ๐ง๐  ๐’๐š๐ฐ๐ฆ . 4.๐“๐ก๐š๐ฐ๐ฆ ๐™๐ฎ๐ฅ 5.๐๐ ๐š ๐’๐š ๐Š๐ฎ๐š๐ง๐  ๐Š๐ข๐ฅ. D. ๐๐” ๐‹๐„ ๐๐€ ๐“๐„๐ˆ ๐Š๐‡๐”๐€๐‡๐”๐ ๐™๐Ž๐‡ ๐ƒ๐€๐ 1.Mai kum ca in, 2.Simkum tukmaw zokum tuk, 3.Kum phatuk le phatuk ngawl, 4.Sapi luttuk le luttuk ngawl, 5.Meikang umtuk le umtuk ngawl, 6.Mivai um tukle umtuk ngawl, 7.Sakthi umtukle umtuk hawl, 8.Damnak lam phuin zoin na son hamthei haw hi. ************************************************ ๐๐ ๐š๐ฐ๐ง ๐‡๐š ๐’๐ข๐š๐ฅ ๐ƒ๐š๐ง Ngawn pulepa te cu, Cong lelam in nunkhua asa mite haw hi. Kumsial danle-Hasial dan cu, Ha13 asial hawten Kum1 tin sialhaw Hi. Phiangkum cu Kum3 veikhat ah phiangkum tin namang haw hi. 1. Canghak ha. 2. Vulcio ha. 3. Vulpi ha. 4. Kaau ha. 5. Tuun ha 6. Tim ha. 7. Mang ha. 8. Cun ha. 9. Tang Ha. 10. Dawnsawm ha. 11. Ngam ha. 12. Zankuah ha. 13. Innsak Ha Lui . Pule patei kumsia dan le hasial dan cu hitih cun hi.

Leave a comment

Design a site like this with WordPress.com
Get started